Basnicky.sk

vidim, ako slnko zaplavilo oblohu,
azurove more nad zlatistym pieskom.
oranzove nazera spoza obzoru,
hreje a hladi ako pierkom,
kazdeho, na koho dosiahne.

ladove konciare, skaliste vrchy,
majestatne vystavuju ich hrebene.
Vyzivave a nebezpecne na pohlad,
v nich rôzne drahe a vzacne kamene,
a ja to mam vsetko nadohlad.

Pokoj. Len vietor naraza na steny,
na male pribytky, miesta harmonie,
kde clovek nepozna hnev.
Oni su stastny, a necekajau zmeny,
ziaden pekelny ramus, len rajsky spev.

Ja nezavidim, ani on nezavidi,
som stastny a robim stastnymi,
a dvakrat sa mi to vracia.

V meste niet smutku, niet trapenia,
je to jedina vec ktora sa da stratit,
ci labute, alebo nahodni okoloiduci,
uz nikto sa odtialto nechce vratit.

Tu nie su zbrane, drogy - cudzi pojem.
okna lemovane kvetmi, sladko vonaju,
a vabia kazdu vcelu, kazdy nos...
Budia v ludoch dobry dojem,
a ja ako zemska os,
citim to v samom jadre.

Ziadna lenivost, kazdeho slachti praca,
domovy budovane vlastnymi rukami,
dali srdce a dusu za vidinou stastia.
A dockali sa zivota pod duhami.

Aj ja snivam, snivam o slnku,
o azurovom mory a zlatistej plazi.
Ciste pribytky a tichy vanok,
ktore len laska a harmonia strazi,
ako dvere ocelovy zamok.